Na vyraďovanie jadrových reaktorov na Slovensku, Litve a v Bulharsku po takmer 2-ročnom vyjednávaní Európska únia finálne schválila od 1. januára 2014 viac peňazí, no za prísnejších podmienok.
Slovensko dostane od EÚ v rokoch 2014-2020 na vyraďovanie JE V1 v Jaslovských Bohuniciach 225 miliónov eur, namiesto pôvodne plánovaných 115 miliónov. Je to výsledok takmer 2-ročného procesu negociácií v jednotlivých orgánoch EÚ – od Európskej komisie, Rady EÚ až po Európsky parlament. Uvedené navýšenie na svojom decembrovom rokovaní finálne potvrdil najvyšší zákonodarný orgán únie, ktorým je Rada EÚ. Predstavitelia vlády SR, Ministerstva hospodárstva a spoločnosti JAVYS v posledných mesiacoch intenzívne pracovali na tom, aby jednotlivé orgány únie, vrátane poslancov Európskeho parlamentu, presvedčili o nevyhnutnosti pokračovania financovania vyraďovania jadrovej elektrárne V1 z európskych zdrojov, o účelnom a efektívnom nakladaní s európskymi prostriedkami v predchádzajúcom období a o tom, že spoločnosť JAVYS má jasnú víziu, stratégiu a v medzinárodne uznanej metodike spracovaný odhad celkových nákladov vyraďovania jadrovej elektrárne V1.
Spolu so Slovenskom sa o pomoc uchádzali aj Litva a Bulharsko, ktoré sa takisto vstupom do EÚ zaviazali odstaviť a vyradiť svoje najstaršie jadrové elektrárne. Litva získa na vyraďovanie JE Ignalina 1 a 2 približne 450 miliónov eur, pričom pôvodný návrh bol 229 miliónov. A na vyraďovanie jadrovej elektrárne Kozloduj v Bulharsku, únia vyčlenila 293 miliónov, čo je o 84 miliónov eur viac, ako plánovala. Celkovo sa tak podarilo spoločnou snahou všetkých 3 krajín navýšiť sumu na vyradenie z pôvodných, Európskou komisiou navrhnutých 552 mil. eur, na finálne potvrdených 969 mil. eur, čo predstavuje nárast na takmer 2-násobok teda o 417 miliónov.
Z uvedených rokovaní vyšlo „najlepšie“ Slovensko, ktorého percentuálne navýšenie je najvyššie a zároveň s ohľadom na odstavenú kapacitu dosiahlo najvyšší príspevok na MW odstaveného výkonu.
Ďalšou zmenou je predĺženie podpory vyraďovania na Slovensku a Litve o ďalšie tri roky, do roku 2020.
Rada Európskej únie vo svojom memorande považuje finančnú pomoc pri vyraďovaní za opodstatnenú, keďže k odstaveniu jadrových elektrární došlo na základe tlaku zo strany EK počas rokovaní o vstupe do Európskej únie. „Bulharsko, Litva a Slovensko odstavili jadrové reaktory a spustili proces ich vyraďovania. EÚ týmto krajinám poskytuje pomoc pri vyraďovaní, keďže pre ne tento proces predstavuje veľkú finančnú záťaž.“
Na získanie financií z Európskej únie je však potrebné splniť množstvo podmienok, vrátane dodržiavania pravidiel Zmluvy o Euratome o jadrovej bezpečnosti; ďalšieho rozpracovania finančného plánu vyraďovania, ktorý zahŕňa všetky náklady a zdroje potrebné na bezpečné vyraďovanie a podrobnejšie rozpracovanie tzv. detailného plánu jednotlivých činností vyraďovania a jeho následné predloženie Európskej komisii.
Tieto podmienky boli vytýčené aj na základe auditu Európskeho dvora audítorov z roku 2011 a monitorovacích návštev poslancov Európskeho parlamentu, ako aj ďalších Európskou úniou vyslaných odborných organizácií z roku 2013, v ktorých záveroch SR obstála najlepšie z uvedených 3 krajín.
Európska komisia v spolupráci s držiteľmi licencií na vyradenie týchto elektrární teraz stanoví program prác pre každý projekt vyraďovania, ktorý vytyčuje ciele, očakávané výsledky, ukazovatele výkonnosti a časový plán čerpania fondov s tým, že na konci každého roka je potrebné dodať správu o postupe prác. Priebežné vyhodnotenie postupu sa má uskutočniť do decembra roku 2017 a záverečné hodnotenie po termíne ukončenia poskytovania finančnej pomoci v roku 2020.
