História

JE A1 bola prvou jadrovou elektrárňou v bývalej ČSSR. Práce na projektoch začali v roku 1956. Elektráreň A1 bola koncipovaná ako experimentálna a mala overiť možnosti energetického využívania reaktorov na prírodný urán.

Jej výstavba sa začala v roku 1958. Zámer výstavby elektrárne A1 sa opieral o vyspelú základňu strojárskeho a hutného priemyslu v Československu. Stavebnú časť elektrárne zabezpečoval generálny dodávateľ Hydrostav Bratislava a technologickú časť Škoda Plzeň. Dôležitú úlohu zohrala aj tá skutočnosť, že Československo disponovalo dostatočnými zásobami uránových rúd i zariadeniami na výrobu uránového koncentrátu. Po dokončení elektrárne v roku 1972 a skúškach bola 25. 12. 1972 prifázovaná k energetickej sieti. Reaktor JE A1 KS-150, ktorý využíval ako palivo prírodný urán (palivo nebolo dodatočne obohacované o ²³⁵U), bol chladený oxidom uhličitým a moderovaný ťažkou vodou. Ťažkovodné reaktory vykazovali podstatne lepšie využitie štiepneho materiálu. Ďalšou výhodou zvoleného riešenia bolo vymieňanie paliva počas prevádzky reaktora, to znamená, že reaktor sa nemusel odstavovať na výmenu paliva.

Počas prevádzky elektrárne došlo k dvom vážnym nehodám, obom pri výmene paliva. Prvá sa stala 5. 1. 1976, keď v dôsledku zlyhania blokového mechanizmu bol vystrelený čerstvý palivový komplet z reaktora do reaktorovej sály. Išlo o technickú poruchu. Druhá vážna nehoda vznikla naopak chybou obslužného personálu a stala sa 22. 2. 1977. Pracovníci montáže palivových článkov nevyčistili dôsledne palivový článok od silikagélu používaného pre zabránenie prítomnosti vlhkosti v konštrukčných častiach pri ich transporte. Po zasunutí palivového článku so silikagélom do aktívnej zóny došlo vplyvom prítomnosti silikagélu k zníženiu prietoku chladiaceho plynu cez tento článok. To vyvolalo jeho prehriatie a následne poškodenie nielen daného kanála reaktora ale i okolitých technologických kanálov reaktora. Poškodením došlo k vniknutiu ťažkej vody do plynového chladiaceho okruhu. Prudké zvýšenie vlhkosti v primárnom okruhu spôsobilo poškodenie pokrytia všetkých palivových článkov nachádzajúcich sa v aktívnej zóne. Porušenie tejto bariéry malo za následok kontaminovanie primárneho okruhu a následne prostredníctvom netesností parogenerátorov i niektorých častí sekundárneho okruhu. Z dôvodov vysokých nákladov na opravu a faktu, že už boli v lokalite Jaslovské Bohunice vo výstavbe nové reaktory typu VVER (JE V1), nebola prevádzka na JE A1 obnovená. Uznesením federálnej vlády ČSSR č. 135/1979 bolo definitívne rozhodnuté neobnoviť prevádzku jadrovej elektrárne A1 a pripraviť jej postupné vyradenie.

Jadrová elektráreň A1 bola v prevádzke celkove 19 261 hodín, vyrobila 1 464 GWh a dodala do siete 916 GWh. Dosiahla maximálny výkon 127 MW. Počas výstavby a prevádzky tejto elektrárne sa vytvorila významná základňa špičkových odborníkov a technikov všetkých odvetví jadrovej energetiky. Získané poznatky a skúsenosti jej prevádzkovatelia zúročili pri výstavbe a prevádzke ďalších pokročilejších sériovo budovaných jadrových elektrární v lokalite Bohunice.