Splyňovanie uhlia sa realizuje v tlakových nádobách, tzv. reaktoroch (nie jadrových!), v ktorých sa rozomleté uhlie pri vysokej teplote a tlaku splyňuje chemickým procesom blízkym horeniu. Existuje niekoľko typov reaktorov, ktoré sa líšia výškou teplôt a tlakov, spôsobom splyňovania aj výslednou teplotou a zložením vzniknutého energoplynu.

Z hľadiska ochrany životného prostredia je dôležité, že všetky pevné častice, ktoré pri klasickom spaľovaní uhlia unikali do vzduchu, sa v reaktore menia na trosku alebo popol, materiály vhodné na ďalšie priemyselné prepracovanie, okrem iného na stavebné hmoty. Surový plyn sa z reaktora odvádza po ochladení a vyčistení od síry a ďalších nečistôt. Konečné spálenie energoplynu sa preto deje už len s minimálnym dosahom na životné prostredie.